Moja rodina

Slepý Ako sa najlepšie vytvárajú jednorázové príbehy? Vo vlaku a v polospánku. Prijemne mi zbehla cesta tvorením tejto sini-mini poviedky. Ďakujem každému, kto zavadí aspoň očkom xD. Obklopoval ma oheň. Šíril sa po celom mojom tele. Pociťoval som intenzívnu, opakovanú a stupňujúcu sa ostrú bolesť a zápach páliacej sa ľudskej kože. Ostal som však nedotknutý. Akoby sa žiadne zlo na mne nepáchalo. Únava, vyčerpanosť neprichádzala. Žiadne sladké oslobodenie v podobe večnej tmy. Chcel som zomrieť a už viac necítiť to bodanie a pálenie. Už dávno som prestal s výkrikmi. Neboli na nič platné. Dúfal som, že po čase začnem byť odolný. Ako sa mýlim. Som na veky zatratený. "Ako sa ti darí človek?" oslovil ma vysoký, tmavý muž odetí v čiernom a s úškrnom na tvári. Poznal som ho z toho osudového dňa. V ten deň, keď som sa nazdával, aký šľachetný skutok urobím a vymením svoj život za jej. Bolesť akoby na chvíľu poľavovala. Znížila svoju intenzitu, ale stále bola prítomná. Plamene sa zní