Moja rodina

V prelome mesiacov August a September sme sa vybrali dovolenkovať na území nášho Slovenska. Kopec ľudí na nás pozeralo skepticky, že prečo Slovensko? Prečo neideme k moru? V tomto sme sa s manželom našli. Preferujeme naše Slovensko prípadne ešte Česko, lebo vieme, že naša malebná rozmanitá krajinka nám má čo ponúknuť. Máme to všetko pod nosom a po väčšina z nás uteká k moru. Nie neodsudzujem za to. Určite nie. Každý z nás ma právo voľby. Len si myslím, že skombinovať raz plážové krajiny a našu rozmanitú krajinu by bolo najideálnejšie. Treba podporovať náš turizmus, určite. Na druhej strane naša typická Slovač chce byť z večera do rána bohatá. Žiaľ je to fakt a nie bájka. Ono sa to dá, ak z niektorých vecí upustíte. Počas našej dovolenky sme si mohli toho viac dovoliť vďaka poukazom, ktoré som získala vďaka mojej práci. Za týždeň v Donovaloch sme platili plnú penziu 8 dní a 7 nocí pre dve osoby 186 eur. Strava a služby boli na úrovni a personál bol fantastický. Na druhej strane T

Na predsvadobnej ceste v Prahe (Apríl 2018) Môj drahý  Prahu poriadne ani nevidel....a keďže som viac menej oťukaná cestovaním po Prahe aj vďaka sestre, keďže už v nej 10 rokov žije, som Matúšovi pripravila plán ako najrýchlejšie spoznať Prahu. Najprv sme začali s oboznámením METRA :D a doviezli sa k prvej zastávke nášho programu: Technické múzeum, ktoré ako sám uviedol bolo proste TOP. Zanietený autičkár si užíval tátoše už zo 14 storočia. Zvyšok múzea ako čas, architektúra, zdravotníctvo, atď....išlo už pomimo nás. To sme len preleteli ale v sekcií doprava sme strávili aj vyše hodiny. Nasledovala prechádzka po Prahe a na začiatok Apríla vyšlo aj prijateľné počasie. Slniečko svietilo a my sme si mohli dať prechádzku po najzákladnejších kultúrnych pamiatkach ako je Staromestská radnica, Karlov most, Pražský hrad, Petřín, Vyšehrad. Okrem toho sme navštívili Múzeum Zmyslov (nezmyslov :D, škoda peňazí), Výstavu Svetových múmií a zavŕšili to prechádzkou na Divokej Šárke.

Prvé stretnutie s Matúšom bolo také nezáväzné, priateľské a nenútené. V cukrárni, po tetinom kotlíkovom guľáši. Oblečená v kapsáčoch a mikine. Neupravená a začmudená od dymu. Neustále sme sa rozprávali a bez prestávok. Ako keby sme sa jeden druhému potrebovali vyžalovať aký dokáže byť k nám osud nemilosrdní. Práve preto si myslím, že to vytvorilo pekný základ nášho vzťahu :). Po čase, a hlavne teraz, keď sme už manželmi, si úprimne povieme ako na nás ten druhý pôsobil na prvých stretnutiach. To prvé bolo ako keby sa stretli kamaráti, ktorí sa potrebujú vyrozprávať čo ich trápi.  To druhé , ktoré som avizovala ja z dôvodu, že kamarátka nemohla ísť do kina a chcela som vidieť osvetlený Čičvianský hrad, sme už viac na seba pozerali ako na potencionálny matroš pre bližší vzťah. Matúš vravel, že na tom hrade som sa mu zapáčila. Ja si myslím, že práve preto, lebo som sa lepšie nahodila a namaľovala :D. To tretie už bolo osudové pre nás obidvoch. Keď som videla, že sa na mňa

Keď som dosiahla vek 30 rokov. Povedala som si, začnem novú kapitolu života. Samozrejme v daný deň keď som si to povedala myslela som to naozaj vážne. A ako to býva postupom času na tú myšlienku zabudnete a dostávate sa do svojho stereotypu. A pokračujete v zabehnutých koľajach. Ani neviete ako som sa mýlila a ukázalo sa to práve v lete roku 2017. Tri mesiace po mojich narodeninách. Moje narodeniny začali v Bratislavskom bare, o ktorom veľa neviem. Boxerista Kličko skončil a porazil ho nejaký natiahnutý Rišavec. Vravím si, že aj to raz muselo prísť. Od svojho,  v tomto čase, bývalého priateľa som čakala nejaké to prekvapenie. Však mám okrúhle, vtedy väčšina z nás očakáva niečo výnimočné ale neviem si vysvetliť prečo. Samozrejme fajčil cigaretu a pozeral na mňa, čo po ňom chcem. Vzdychla som si a vravím si. Tvoja chyba! Máš nešťastnú ruku na chlapov. Jeho kamarát, u ktorého sme prespávali mi kúpil ružu od chlapa, ktorý sa ponevieral po bare s košom plných ruží. Také klišé. Cenila