Náš začiatok

Prvé stretnutie s Matúšom bolo také nezáväzné, priateľské a nenútené. V cukrárni, po tetinom kotlíkovom guľáši. Oblečená v kapsáčoch a mikine. Neupravená a začmudená od dymu. Neustále sme sa rozprávali a bez prestávok. Ako keby sme sa jeden druhému potrebovali vyžalovať aký dokáže byť k nám osud nemilosrdní.
Práve preto si myslím, že to vytvorilo pekný základ nášho vzťahu :).


Po čase, a hlavne teraz, keď sme už manželmi, si úprimne povieme ako na nás ten druhý pôsobil na prvých stretnutiach.
To prvé bolo ako keby sa stretli kamaráti, ktorí sa potrebujú vyrozprávať čo ich trápi. 
To druhé , ktoré som avizovala ja z dôvodu, že kamarátka nemohla ísť do kina a chcela som vidieť osvetlený Čičvianský hrad, sme už viac na seba pozerali ako na potencionálny matroš pre bližší vzťah. Matúš vravel, že na tom hrade som sa mu zapáčila. Ja si myslím, že práve preto, lebo som sa lepšie nahodila a namaľovala :D.
To tretie už bolo osudové pre nás obidvoch. Keď som videla, že sa na mňa usmial a dal si čerstvý zázvorový čaj, ktorý z duše neznášal len preto, lebo som mu ho poradila na nádchu, ktorá  u neho začínala  som si povedala idem do toho. Je to skoro po nedávnom rozchode ale vravím si na čo čakať  a za čím smútiť?  A vidím, že to cítime rovnako.

Potom to šlo ako z rýchlika. Bolo to také krásne a intenzívne. Po 4 mesiacoch sme sa zasnúbili a o ďalšie 4 mesiace sme už mali aj svadbu. O necele 2 mesiace po svadbe som sa tešila z pozitívneho tehotenského testu. Doktor mi potvrdil, že všetko je tak ako má byť. A mohli sme si s manželom užívať medové týždne po Slovensku.  Však o pár mesiacov budeme musieť výlety na určitý čas obmedziť alebo nas malá prekvapí a budeme ešte viac traviť čas vonku?
Som zvedava na ňu. Ako bude vyzerať, aká sa z nej vytvorí osobnosť. Bude pokojná alebo s chrobáčikom v zadočku?

Matúš je človek úplne otvorený, pozitívny, s citom pre zodpovednosť, neustále pomáhať nie len nám ale aj svojmu okoliu. Neustále si máme čo povedať a krásne sa dopĺňame. Sme na rovnakej myšlienkovej vlne a dokončujeme za toho druhého vety. Držme si prsty aby nám to vydržalo dokiaľ nás smrť nerozdelí.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

o našej dcérke

Moja cesta k „dokonalému“ stravovaniu: Ďakujem ti Paleo!

Z archívu - Poviedka: Slepý