Naše dovolenky v skratke :) 2/2

V prelome mesiacov August a September sme sa vybrali dovolenkovať na území nášho Slovenska. Kopec ľudí na nás pozeralo skepticky, že prečo Slovensko? Prečo neideme k moru? V tomto sme sa s manželom našli. Preferujeme naše Slovensko prípadne ešte Česko, lebo vieme, že naša malebná rozmanitá krajinka nám má čo ponúknuť. Máme to všetko pod nosom a po väčšina z nás uteká k moru. Nie neodsudzujem za to. Určite nie. Každý z nás ma právo voľby. Len si myslím, že skombinovať raz plážové krajiny a našu rozmanitú krajinu by bolo najideálnejšie. Treba podporovať náš turizmus, určite. Na druhej strane naša typická Slovač chce byť z večera do rána bohatá. Žiaľ je to fakt a nie bájka. Ono sa to dá, ak z niektorých vecí upustíte.

Počas našej dovolenky sme si mohli toho viac dovoliť vďaka poukazom, ktoré som získala vďaka mojej práci. Za týždeň v Donovaloch sme platili plnú penziu 8 dní a 7 nocí pre dve osoby 186 eur. Strava a služby boli na úrovni a personál bol fantastický. Na druhej strane Tatranská Lomnica bola em.....ako návrat do 80 rokov. Zodpovedal tomu nábytok, kúpeľne spoločenské priestory. Čo však čakať za 114 eur. No nie? Strava výborná ako v Donovaloch a ešte ako bonus počas obeda bol aj zákusok, čo ocenil môj muž.

Donovaly nám ponúkli kopec podnetov na výlet. V prvom rade to bolo okolie. Nádherné kopce, lesy a chodníčky, ktoré nám umožnili dlhé prechádzky a pre manžela aj zaujímavé dopravné prostriedky na ceste. Nevedel sa vynadívať na tu rozmanitosť áut :D. V jeden deň sme si dali túru po okolitých dedinkách. Počasie nám vyšlo a v mojom prípade som používala paličky. Keďže so zmenou svojho stavu som nejako častejšie fučala a rýchlejšie som sa unavila.


Aj keď nie sme malé deti (priznávam na moje naliehanie :D) sme si nenechali ujsť Habakuky - dedinku P. Dobšinského. Odporúčam pre malé decká, lebo stavby boli skvostné aj keď okolie by sa mohlo viac udržiavať. Priznávam, že by to potrebovalo renováciu ako soľ ale žiaľ štát do toho neinvestuje nič a chod dedinky je len vďaka vstupnému a milodarom. Na druhej strane aj to trochu zanedbané okolie malo svoje čaro. Človek si viac predstavil to, že ste na dedinku natrafili náhodou uprostred lúky.

Okrem ozaj zaujímavých stavieb si každú hodinu môžete užiť vystúpenia. Raz bábkové divadlo a viackrát hrané divadlo. Menou, ktorou je možné platiť v dedine je habakuk. Čo 1 euro to 1 habakuk. Takže z prerátavaním nebudete mať problém. Decká majú možnosť cifrovať perníčky alebo vyskúšať za asistencie remeselníkov kováčsku dielňu alebo vyskúšať čerstvo vyrobené zvony pre zvieratká ako je krava, ovečka alebo pes. Každý domček Vám niečo ponúkol a to od zaujímavého zariadenia po výrobky remeselníkov v kostýmoch z rozprávok.


V Donovaloch sa nachádzajú lyžiarske vleky a ako jeden jediný funguje aj mimo sezóny. Za prijateľnú cenu sme sa vyviezli pekne hore na Novú hoľu a kochali sa krásnymi výhľadmi na okolité kopce. Paraglidinisti vo veľkom v zletovali. Denné ich bolo zo desať. Dokonca nás ponúkali či si to neskúsime my. S manželom nemáme radi výšky takže na toto nás nenalákali.


V ďalšie dni sme už potrebovali auto. Navštívili sme Banskú Bystricu a v nej múzeum SNP. Samozrejme vojak v Matúšovi sa nezaprel a museli sme absolvovať všetko čo múzeum ponúklo. Ja som bola neoblomná čo sa týkalo hodinovej veže na námestí mesta:). Takže som si to pekne vyšliapala hore. Potom sme ochutnali zmrzlinu posedeli na námestí. Nesmeli chýbať aj dostatočné zásoby turistických vizitiek, ktoré zbieram do denníka. A za túto dovolenku ich bolo veru požehnane. Chceli sme veľa stihnúť, keďže v najbližšie obdobie asi tak vyletovať už nebudeme :).


Ďalším miestom, kde sme zakotvili na chvíľočku bol Hrad Ľubča. Na hrade sa ozaj nezachovalo nič a to čo sme tam aj našli boli len repliky. Na druhej strane sme boli s Matúšom nadšený, že hrad nepustne a pod rukami súkromníka sa mení na cukrík. Myslené tým, že sa vo veľkom renovuje a bude ozaj pekný. Dohodli sme sa, že o 10 rokov, ho opäť navštívime.

Na záver pobytu v Donovaloch sme navštívili aj dedinku Špania Dolina, ktorá by si zaslúžila pieseň: Dedinka v údolí.... a to doslova. Ozaj krásna musí byť teraz v jeseni. Obklopuje ju les a všetky domy sú postavené vyššie ako je hlavná cesta ku všetkým sa musíte dopracovať po schodoch :D. A ku kostolu žiaľ v mojom prípade tak isto. Fotky z hora sú ozaj skvostne len škoda, že vyliezť celkom hore bolo pre mňa žiaľ nereálne, tak som to absolvovala po kostol.


Ďalší týždeň nás čakal v Tatranskej Lomnici. Po prvotnom šoku hlavne zo strany môjho muža. :D Vážne sa nevedel spamätať z priestorov a nábytku. Ja som sa na ňom bavila celý deň. Upokojovala som ho, že sme prišli kvôli Tatrám a okoliu a nie, kvôli ubytovaniu.


V deň príchodu sme si pochodili celú Tatranskú Lomnicu. Okolie a prechádzky stáli za to bolo ozaj pekne. Boli sme dvakrát v cukrárni s názvom Bobčo :D. O to viac ma to pobavilo, keďže ma tak volá Matúš už nejaký čas :D.
Prvým výletom bolo Štrbské Pleso, ktoré sme si pekne prešli dookola, počas cesty sme odbočili aj na skokanský mostík. Auto sme nepožili vyviezli sme sa pekne vláčikom a na prestupnej zastávke sme sa trochu poprechádzali v Starom Smokovci. Cestou späť sme si pozreli aj kostolík a spapali svoj obedový balíček.


V ďalšie dni sme absolvovali mesto Kežmarok. Pozreli sme celé námestie a navštívili Kežmarský hrad, Červený nový Evanjelický kostol a potom aj ten starší Drevený evanjelický kostol, ktorým som bola očarená. Postavený v roku 1717 bez jediného klinca za neuveriteľné 3 mesiace a zvnútra nádherné pomaľovaný. Pozostáva zo 6 chórov a zmesti sa do neho 1500 ľudí . Podľa sprievodkyne má fantastickú akustiku a v lete mávajú v ňom aj koncerty a nedeľami služby božie.


Tak ako po väčšina v tomto období sme aj my absolvovali Chodník v korunách stromov v Bachledovej doline. Mala som veľké očakávania a popravde som zostala trochu sklamaná. Nie len počasím, lebo bolo ozaj premenlivé ako to v Tatrách býva, ale prístupom a dĺžkou chodníka. Ako určite by som sa v tomto prípade vyviezla vlekom lebo turistická cesta neponúkala pekné výhľady. Nasmerovanie na stavenisku bolo chaotické. Nákladné v ceste, ľudia sa medzitým obšmietajú a ja len čakám kedy niekoho zrazí. Po 10 minútach stúpania Vás občasne tabuľky mýlia vo vzdialenosti medzi Vami a chodníkom.

Dobre viete, že ako turistka, ktorá mám niečo pochodené som zostala znechutená. Myslím si, že chodník mali otvoriť až vtedy, keby mali prístup doriešený. Keď sme dorazili hore ku chodníku som bola zaskočená jeho dĺžkou. Reklama robí veľa a toto získalo až veľmi veľkú popularitu čo si myslím, že je len veľa kriku pre nič. Nevravím je to pekná stavba a výhľady z tej výšky sú pekné ale človek si to môže v pokoji nechať ujsť. Nič sa nestane :D.


A na záver dovolenky sme si namiesto diaľnice vybrali návrat po ceste I. triedy cez Starú Ľubovňu. Naposledy som navštívila Ľubovniansky hrad v mojich 15 rokoch. Takže po 16 rokoch som opäť zavítala a zostala som milo prekvapená. Tešila som sa sprístupnenia miest, ktoré predtým boli ruinami. Som nadšená, že sa neustále rekonštruuje a renovuje. Hrad má aj svojich sprievodcov v dobových kostýmoch. Získavajú viac a viac artefaktov a odkrývajú viac z histórie. Som prekvapená aj z hologramov a digitálneho zobrazenia hradu.

Dovolenka dopadla na jednotku. Po finančnej stránke nás nevyšla veľa :). Použili sme peniažky, ktoré som vykrútila z našej svadby. Vďaka tým peniažkam sme si zaplatili ubytovanie, časť vstupov k pamiatkam aj pár magnetiek. A keď sa prostriedky minuli sme použili niečo aj z výplaty a to už nebolo veľa max. 200 eur.

Komentáre

  1. Uuu, Stanka má nový blog! Dobre som si počítala, celkom ma zaujímalo, ako ste sa s Matúšom dali dokopy, ja som zvedavá. 😆 Aj reporty z výletov boli fajné, dúfam, že budú aj dáke mamičkovské články. 😀

    Dada
    www.trojversie.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. neviem ci sa chcem zameriat na mamickovske clanky :D nepovazujem sa za odbornicku na babatka,..... chcem fungovat najlepsie ako viem a dufam, ze drobec sa prida :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

o našej dcérke

Ako na netoxickú domácnosť

Moja cesta k „dokonalému“ stravovaniu: Ďakujem ti Paleo!