Nová kapitola života

Keď som dosiahla vek 30 rokov. Povedala som si, začnem novú kapitolu života. Samozrejme v daný deň keď som si to povedala myslela som to naozaj vážne. A ako to býva postupom času na tú myšlienku zabudnete a dostávate sa do svojho stereotypu. A pokračujete v zabehnutých koľajach. Ani neviete ako som sa mýlila a ukázalo sa to práve v lete roku 2017. Tri mesiace po mojich narodeninách.

Moje narodeniny začali v Bratislavskom bare, o ktorom veľa neviem. Boxerista Kličko skončil a porazil ho nejaký natiahnutý Rišavec. Vravím si, že aj to raz muselo prísť. Od svojho,  v tomto čase, bývalého priateľa som čakala nejaké to prekvapenie. Však mám okrúhle, vtedy väčšina z nás očakáva niečo výnimočné ale neviem si vysvetliť prečo. Samozrejme fajčil cigaretu a pozeral na mňa, čo po ňom chcem. Vzdychla som si a vravím si. Tvoja chyba! Máš nešťastnú ruku na chlapov.
Jeho kamarát, u ktorého sme prespávali mi kúpil ružu od chlapa, ktorý sa ponevieral po bare s košom plných ruží. Také klišé. Cenila som si to neskutočne, aspoň Kubo je v takýchto veciach naozaj milý. Zaplatil nám neskorú večeru a pomaly sme sa chystali naspäť do jeho bytu. Dala som si sprchu a zapriala chalanom, čo leňošili v obývačke dobrú noc. Môj bývalý mi vtedy povedal, či mu nepôjdem po vatové tyčinky do uší. Ako keby nemohol sám. Smerovala som do kúpeľne. Vravel, že chce svoje a mám po ne ísť do jeho ruksaku. Okej. Vždy bol čudák tak som zamierila tam. Podľa jeho opisu som našla krabičku od vatových tyčiniek a keď som ju otvorila bola tam krabička, v ktorom bol určite šperk. Vtedy som sa striasla. Nie od nadšenia skôr od strachu. Azda tam nie je prsteň? To ako vážne? Konečne po 4 rokoch nášho vzťahu niekam aj spejeme? Aspoň toto som si mala vravieť namiesto toho som zdesene a neveriacky pozerala na tú zelenú krabičku. Môj mozog kričal NIE! Uvedomila som si, že ON nie je ten človek, s ktorým chcem stráviť život. Otvorila som ju. A našla som prsteň. Nie však zásnubný ale z chirurgickej ocele. Taký do 20eur čo som očakávala, že mi kúpi v bežný deň a nie na 30tku. Zostala som znechutená, že je to držgroš ako môj prvý priateľ. Tvárila som sa ako správna priateľka a poďakovala som mu za darček. Šla spať. Vstali sme a s veľkou nechuťou už od rána som premýšľala, že týmto "darčekom sa mi otvorili oči" a viem čo bude ďalej nasledovať. Po prvé som zistila, že nie je to človek, s ktorým chcem stráviť zvyšok života a po druhé, že mu nestojím ani za to že by ma naozaj požiadal o ruku po 4 rokoch a ešte k tomu s takým šmejdom! Samozrejme počas celého dňa festivalu, Áno práve preto sme boli v Bratislave šli sme na môj obľúbený SlavCon, platil stravu, maškrty, akoby sa cítil vinný, že mi nič viac nekúpil. Ja viem nemá isť o materiálne veci. Ani mi na tom nezáleží ale v ten deň som na ňom vážne začala všetko neznášať. Aj to jeho extrémne šetrenie na mojej osobe, vtípky na môj účet, dával mi pociťovať, že som neschopná, nešikovná, a robí mi láskavosť, že so mnou vôbec je.

Na druhý deň sme dorazili domov a ja som sa upokojila práve tým, že na týždeň vypadol preč. Bol tri mesiace v Košiciach a videli sme sa len cez víkendy. Ani neviete ako mi to vtedy vyhovovalo. Každým telefonátom, stretnutím a jeho správaním som sa utvrdila v tom, že nie je pre mňa a začala som premýšľať ako to ukončiť. Možno si poviete, že som to mala spraviť hneď. To tempo mi vlastne pomohlo k životu aký mám teraz. Po akom som túžila a nevymenila by som ho za nič na svete.

A tak som to v Auguste 2017 ukončila. Samozrejme nechápal to a ešte nejaký ten mesiac sa "snažil" o mňa bojovať. Poviem Vám pravdu bolo to chabé a myslím si, že si to uvedomil až veľmi neskoro. Bol veľmi hrdý, preto ma prekvapil ako sa dokázal pri našom poslednom stretnutí otvoriť. To čo som po ňom žiadala 4 roky spravil to, keď už bolo po všetkom. Nebolo mi ho ľúto. Zostala som chladná. Zabil tú lásku, čo som k nemu cítila. Verte, že som v tom bola zo začiatku po uši. Aká som rada, že to spravil.

Poučila som sa a vedela som, akému chlapovi sa potrebujem v živote vyhnúť. Myslela som si, že najbližší čas budem sama. Osamostatnila som sa. Tešila sa, že robím niečo pre seba. Potom prišla jedna správa od cudzinca a už som bola v tom opäť. Lenže pri tomto chlapovi som to cítila od začiatku. Si ten pravý. :)