Na výlete v Budapešti

V Budapešti som bola naposledy v mojich 15-ich. Poviem Vám úprimne, až tak dobre som si už nepamätala krásy hlavného mesta. A keď sa objavila príležitosť navštíviť Budapešť počas prichádzajúcich Vianoc, tak som to využila :). S Matúšom sme boli vo fáze čerstvej zamilovanosti a výlet sme si užili.

Počasie vyšlo na jednotku. Také akurát na poznávací výlet. Zostala som taká prekvapená, keď sme dorazili na prvé miesto nášho programu.
Námestie hrdinov v originále Hősök tere patrí medzi najvýznamnejšie budapeštianske námestie.V strede námestie tróni pamätník milénia, na ktorom je archanjel Gabriel, ktorý sa podľa legendy zjavil Svätemu Štefánovi a ponúkol mu korunu. Pod ním sú jazdci, ktorí symbolizujú príchod Maďarov na územie. Po stranách sa nachádzajú polkruhové kolonády - na ktorých sa nachádzajú panovníci Maďarska od roku 1000 po 1848.

Prechádzali sme od námestia okolo zamrznutého jazera, kde si to korčuľovalo minimálne 300 nadšencov, Polly ty by si si to užívala tiež v takom to krásnom prostredí, k hradu Vajdahunyad postavený v roku 1896 ako súčasť Miléniovej výstavy. Hrad ako sám o sebe kopíruje najvýznamnejšie budovy Maďarského kráľovstva. Je to tzv. maketa ako to náš sprievodca nazval. Vo vnútri sa nachádza prírodovedné múzeum. Ma veľmi pekné záhrady, škoda že času nebolo nazvyš. Po pár minútach sme museli odísť naspäť na autobus.

Smerovali sme na vyhliadku Gellért-hegy, kde ste mali Budapešť ako na dlani. Ide o 235 m vysokú horu, ktorá bola v 18 storočí pokrytá vinohradmi. V súčasnosti kopec turistov sa kochá z nej výhľadom na Dunaj a historické budovy radnice. Tu sme už mali trochu viac času si s drahým urobiť fotky a nakúpiť magnetky pre svojich príbuzných.

Ďalším bodom programu bola Rybárska bašta. Ide o jednu z najznámejších pamätihodností

postavená na hradných hradbách. Pomenovaná je podľa rybárov, ktorí v 18 storočí baštu bránili. Ide o nehistorickú stavbu z obdobia mileriárnych osláv, napriek tomu patrí medzi najviac navštevovanejšie miesta.

Následne sme z Rybárskej bašty sledovali Reťazový most, ktorý ako prvý spojil obidva brehy Dunaja. Bol postavený v rokoch 1839-49. Charakteristické sú preň masívne oblúky a levie sochy. Nacisti ho značne poškodili a v roku 1949 bol zrekonštruovaný a opäť uvedený do prevádzky.

Po kochani sa týchto krás a mierneho premrznutia sme šli hľadať svoj autobus. Po polhodine blúdenia a už úplného premrznutia na kosť sme sa v buse (konečne) tešili na záverečnú zastávku nášho výletu. Vianočné trhy. Vyhladnutí sme sa zastavili pri nejakých tých suchých plackách so zeleninou. 

Aspoň niečo teplé do žalúdka sme našli o pár stánkov vedľa. Kde sme si kúpili rôzne punče v plasťákoch. Nie je to ako v Rakúsku, že Vám to naservírujú v pekne-gyčovom hrnčeku aby ste si mohli nechať na pamiatku :D. Bol chutný a teplý aj, keď drahý mal oveľa chutnejší :D.

 Bolo výborne. Najviac ma oslovili pamiatky ako Vianočné trhy. Tie sa mi viac páčili vo Viedni. Keď mám byť úprimná Vianočné trhy už samo o sebe strácajú to čaro. Vianočný punč viem vyrobiť oveľa chutnejší pri všetkej skromnosti.