Príspevky

Knihy ...knihy ......rozprávky

V kútiku duše som dúfala, že môjho malého drobca budú zaujímať knižky. A tak ako som sa dočítala v nejakej náučnej literatúre, že ich jej mám "strkať od narodenia po pod nos." A tak som to aj robila. Bola nimi obklopená a pri akejkoľvek príležitosti som jej ich posúvala pod ruku. Najviac ju oslovili knihy od vydavateľstva Yooyoobooks. Knihy dotykové o jednotlivých farbách (červená, modrá, zelená a žltá) a zo série Nájdeš ma? Prechádzala po nich zvedavými prštekmi, a poviem Vám úprimne, knihy o červenej a zelenej farbe to najviac schytali :D. A keď vravím, že knihy boli všade, boli naozaj všade. Aj vo vaničke pri kúpaní. Tam si obľúbila knižky so zvieratkami s piskacím prvkom :D. Pozorne počúvala príbeh o Velerybe Elvíre. Snažila som sa to farbisto okoreniť hlasom po každej otočenej strane :D. Ako je to teraz v súčastnosti? Knihy sú stále u nás na dennom poriadku hlavne pred spaním. Vždy som si predstavovala ako si spolu sadneme prikryjeme sa pod jeden paplón a ja budem čítať ...

Ako na netoxickú domácnosť

Obraz
V živote som urobila veľa zmien. Odvážila som sa vykročiť zo svojej komfortnej zóny a ako hovorí moja sestra:  priťažila si tým život . Ja to však tak vôbec nevnímam. Poháňa ma vpred práve to, že kúsok po kúsku odstraňujem pôsobenie chémie zo svojej domácnosti. Matúš sa len zo mňa smeje, pokrúti hlavou, pobozká a akceptuje. Niekedy sa rozšantí hlavne, keď chce rýchlo umyť kúpeľňu a podľa neho nemá s čím :D.  Zvyk je železná košeľa a to, že nás rodičia viedli k tomu aby sa to robilo takto a takto (drahé čistiace prostriedky plné škodlivej chémie) .... čo je práve tá toxická domácnosť, čo škodí nie len nášmu telu ale aj prírode.  Odmietam byť toho súčasťou a snažím sa o nápravu. To s čím so fungovala cca od 12 veku života, keď som sa podieľala na domácich prácach a upratovaniu rodičovskej domácnosti.  Zmenou stravovacieho štýlu som sa  začala viac zaoberať tým ako mi škodí nie len priemyselne spracované jedlo ale aj čistiace prostriedky a kozmetika. Poviete si no...

Zhodnotenie roku 2020

Obraz
Rok 2020 sa inač nazvať nedá AKO "DZIVÝ" :D. Ešte, že som na materskej a veľa z toho som nemusela absolvovať ako poniektorí moji spoluobčania. Stále som sa snažila na ňom nájsť nejaké tie pozitíva a poviem Vám úprimne aj som NAŠLA. Najprv si zhrnieme to čo sa vo svete deje. Vo svete politiky a z ľudského charakteru som bola viac než znechutená. Vravím si fajn prišla zmena môžu prekvapiť aj sklamať. Veľké mínus bolo, že nastúpila nová vláda v období pandémie. Urobila dosť nešťastné kroky, s ktorými naozaj nesúhlasím ale zmierujem sa s tým. Ako jedinec malo čo môžem zmeniť, buď to akceptovať alebo sa rozčuľovať. Budem ničiť svoje zdravie a psychickú pohodu svojej rodiny? Nie! Musíme sa stým zmieriť. Náš svet aký sme ho poznali už bude iný. Budeme si musieť zvykať na rúško a akceptovať ho ako povinnú výbavu svojej kabelky. Však, keď  ideme do dažďa berieme si dážnik. Keď pôjdeme do obchodu alebo divadla povinnou výbavou už bude aj rúško. Len dúfam, že aspoň v letných mesiacoch h...

Z archívu - Poviedka: Pamätaj na to minulé

„Kôlňa? Preboha ako som sa sem dostala?“ zdesene som sa obzerala okolo seba. Toto miesto mi bolo povedomé. Nevedela som si spomenúť, kedy som tu bola naposledy. Prešlo mnou poznanie keď som sa zahľadela na drevo, ktoré  ležalo oproti dverám čerstvé ako by len nedávno bolo sekerkou nasekané. Tá vôňa ma udrela do tváre. Pamätala som si ju z detských čias. Tu som sa počas prázdnin so sesterkou hrávala. Schovávali sme sa v nej pred starými rodičmi.  Ako to už bolo dávno. Cítila som sa neisto.  Vykročila som smerom k dverám kde prenikal malý prúžok svetla, ktorý dopadal len pár centimetrov odo mňa. Nepatrne osvetľoval malú tmavú kôlňu. To svetlo sa začalo zmenšovať a bolo stále menšie a menšie. Začula som buchot a moje oči videli už len tmu. Prešiel mnou záchvev strachu. Čo sa to deje? Nikdy som nemala rada tmu. Úplnú tmu čo vás pohltí. Cítila som ako ma mnou rastie panika. Mám kričať? Nemôžem tu ostať. Začala som naberať vzduch rýchlo do pľúc akoby som sa mal...

Z archívu - Poviedka: Slepý

Obraz
Slepý Ako sa najlepšie vytvárajú jednorázové príbehy? Vo vlaku a v polospánku. Prijemne mi zbehla cesta tvorením tejto sini-mini poviedky. Ďakujem každému, kto zavadí aspoň očkom xD. Obklopoval ma oheň. Šíril sa po celom mojom tele. Pociťoval som intenzívnu, opakovanú a stupňujúcu sa ostrú bolesť a zápach páliacej sa ľudskej kože. Ostal som však nedotknutý. Akoby sa žiadne zlo na mne nepáchalo. Únava, vyčerpanosť neprichádzala. Žiadne sladké oslobodenie v podobe večnej tmy. Chcel som zomrieť a už viac necítiť to bodanie a pálenie. Už dávno som prestal s výkrikmi. Neboli na nič platné. Dúfal som, že po čase začnem byť odolný. Ako sa mýlim. Som na veky zatratený. "Ako sa ti darí človek?" oslovil ma vysoký, tmavý muž odetí v čiernom a s úškrnom na tvári. Poznal som ho z toho osudového dňa. V ten deň, keď som sa nazdával, aký šľachetný skutok urobím a vymením svoj život za jej. Bolesť akoby na chvíľu poľavovala. Znížila svoju intenzitu, ale stále bola prítomná. Plamene sa zní...

JOKER, ktorého nie je možné porovnať s predchádzajúcim

Obraz
V poslednom čase chodievam do kina sama. Nikoho nepresviedčam a nenútim, ani nesľubujem na oplátku, že pôjdem s dotyčným zase na nejaký jeho film. Popravde si užívam film bez prerušovania a s malým prepašovaným občerstvením vo forme orieškov. Takto mi to vyhovuje. A ešte ma trochu začínajú vytáčať prekvapivé nadvihnuté obočia mojich známym a rodiny: "Sama?" ako keby som bola mimozemšťan. Bolo to tak pri záverečnom filme Avengerov a pri Jokerovi.A určite budem v tom pokračovať :). Najbližšie sa teším na Malé ženy a Šťastný nový rok. Je to taká chvíľka pre mňa, keď viem, že mala je s ockom doma a ja si trochu oddýchnem pri tom čo mám rada. Avšak nie o tom som chcela. Chcela som napísať môj pocit z filmu Joker. Na internetových fórach sa strhla bitka, porovnávačky ....hlasovania o to, ktorý Joker je lepší. Joker Phoenix alebo Joker Ledger? Sú to úplne 2 odlišné filmy. Spracovanie, podmienky, dejove línie. To je ako keby som mala porovnať, ktorý Superman je lepši. Z film...

o našej dcérke

Obraz
Píše sa rok 2019. Je zima ale po bielom snehu niet stopy. Ukáže sa pár vločiek aby zaprášilo chodníky a rozmočilo cestu. Poniektorí vtipkujeme či ešte vo Februári nám nasneží. Vravím si ani by nemuselo. Však sa stále prepravujem do nemocnici na poradne. Stále dúfam, že sa tá naša nezbednica otočí ale nejako sa jej nechce. Doktorka mi na predposlednej poradni vraví: "Niečo jej v tom bráni. Vyzerá to na sekciu." Prebehne mi mráz po chrbte. Je to dobré či zle, že pôjdem na cisársky rez? Veľa žien by sa tešilo, ale ja sa neteším ani jednej z možností. Ja len chcem nech je to za mnou. Doktorka to plánuje na 15.2. a ja si vravím, že prichádzam o moment kedy sa rozhýbe sama. A tak sa s doktorkou dohodneme na poslednej poradni - v stredu 13.2. A práve po tej plánovanej poradni dôjde aj k pôrodu. Však sú jarné prázdniny a kopec doktorov berie dovolenku. Ja vlastne nestihnem panikáriť lebo som v šoku, že za chvíľočku ju uvidím a na čo som čakala 38 týždňov. Nie je to nič príjemné. Ko...