Moja rodina

V kútiku duše som dúfala, že môjho malého drobca budú zaujímať knižky. A tak ako som sa dočítala v nejakej náučnej literatúre, že ich jej mám "strkať od narodenia po pod nos." A tak som to aj robila. Bola nimi obklopená a pri akejkoľvek príležitosti som jej ich posúvala pod ruku. Najviac ju oslovili knihy od vydavateľstva Yooyoobooks. Knihy dotykové o jednotlivých farbách (červená, modrá, zelená a žltá) a zo série Nájdeš ma? Prechádzala po nich zvedavými prštekmi, a poviem Vám úprimne, knihy o červenej a zelenej farbe to najviac schytali :D. A keď vravím, že knihy boli všade, boli naozaj všade. Aj vo vaničke pri kúpaní. Tam si obľúbila knižky so zvieratkami s piskacím prvkom :D. Pozorne počúvala príbeh o Velerybe Elvíre. Snažila som sa to farbisto okoreniť hlasom po každej otočenej strane :D. Ako je to teraz v súčastnosti? Knihy sú stále u nás na dennom poriadku hlavne pred spaním. Vždy som si predstavovala ako si spolu sadneme prikryjeme sa pod jeden paplón a ja budem čítať ...

V živote som urobila veľa zmien. Odvážila som sa vykročiť zo svojej komfortnej zóny a ako hovorí moja sestra:  priťažila si tým život . Ja to však tak vôbec nevnímam. Poháňa ma vpred práve to, že kúsok po kúsku odstraňujem pôsobenie chémie zo svojej domácnosti. Matúš sa len zo mňa smeje, pokrúti hlavou, pobozká a akceptuje. Niekedy sa rozšantí hlavne, keď chce rýchlo umyť kúpeľňu a podľa neho nemá s čím :D.  Zvyk je železná košeľa a to, že nás rodičia viedli k tomu aby sa to robilo takto a takto (drahé čistiace prostriedky plné škodlivej chémie) .... čo je práve tá toxická domácnosť, čo škodí nie len nášmu telu ale aj prírode.  Odmietam byť toho súčasťou a snažím sa o nápravu. To s čím so fungovala cca od 12 veku života, keď som sa podieľala na domácich prácach a upratovaniu rodičovskej domácnosti.  Zmenou stravovacieho štýlu som sa  začala viac zaoberať tým ako mi škodí nie len priemyselne spracované jedlo ale aj čistiace prostriedky a kozmetika. Poviete si no...

Rok 2020 sa inač nazvať nedá AKO "DZIVÝ" :D. Ešte, že som na materskej a veľa z toho som nemusela absolvovať ako poniektorí moji spoluobčania. Stále som sa snažila na ňom nájsť nejaké tie pozitíva a poviem Vám úprimne aj som NAŠLA. Najprv si zhrnieme to čo sa vo svete deje. Vo svete politiky a z ľudského charakteru som bola viac než znechutená. Vravím si fajn prišla zmena môžu prekvapiť aj sklamať. Veľké mínus bolo, že nastúpila nová vláda v období pandémie. Urobila dosť nešťastné kroky, s ktorými naozaj nesúhlasím ale zmierujem sa s tým. Ako jedinec malo čo môžem zmeniť, buď to akceptovať alebo sa rozčuľovať. Budem ničiť svoje zdravie a psychickú pohodu svojej rodiny? Nie! Musíme sa stým zmieriť. Náš svet aký sme ho poznali už bude iný. Budeme si musieť zvykať na rúško a akceptovať ho ako povinnú výbavu svojej kabelky. Však, keď  ideme do dažďa berieme si dážnik. Keď pôjdeme do obchodu alebo divadla povinnou výbavou už bude aj rúško. Len dúfam, že aspoň v letných mesiacoch h...

„Kôlňa? Preboha ako som sa sem dostala?“ zdesene som sa obzerala okolo seba. Toto miesto mi bolo povedomé. Nevedela som si spomenúť, kedy som tu bola naposledy. Prešlo mnou poznanie keď som sa zahľadela na drevo, ktoré  ležalo oproti dverám čerstvé ako by len nedávno bolo sekerkou nasekané. Tá vôňa ma udrela do tváre. Pamätala som si ju z detských čias. Tu som sa počas prázdnin so sesterkou hrávala. Schovávali sme sa v nej pred starými rodičmi.  Ako to už bolo dávno. Cítila som sa neisto.  Vykročila som smerom k dverám kde prenikal malý prúžok svetla, ktorý dopadal len pár centimetrov odo mňa. Nepatrne osvetľoval malú tmavú kôlňu. To svetlo sa začalo zmenšovať a bolo stále menšie a menšie. Začula som buchot a moje oči videli už len tmu. Prešiel mnou záchvev strachu. Čo sa to deje? Nikdy som nemala rada tmu. Úplnú tmu čo vás pohltí. Cítila som ako ma mnou rastie panika. Mám kričať? Nemôžem tu ostať. Začala som naberať vzduch rýchlo do pľúc akoby som sa mal...

Slepý Ako sa najlepšie vytvárajú jednorázové príbehy? Vo vlaku a v polospánku. Prijemne mi zbehla cesta tvorením tejto sini-mini poviedky. Ďakujem každému, kto zavadí aspoň očkom xD. Obklopoval ma oheň. Šíril sa po celom mojom tele. Pociťoval som intenzívnu, opakovanú a stupňujúcu sa ostrú bolesť a zápach páliacej sa ľudskej kože. Ostal som však nedotknutý. Akoby sa žiadne zlo na mne nepáchalo. Únava, vyčerpanosť neprichádzala. Žiadne sladké oslobodenie v podobe večnej tmy. Chcel som zomrieť a už viac necítiť to bodanie a pálenie. Už dávno som prestal s výkrikmi. Neboli na nič platné. Dúfal som, že po čase začnem byť odolný. Ako sa mýlim. Som na veky zatratený. "Ako sa ti darí človek?" oslovil ma vysoký, tmavý muž odetí v čiernom a s úškrnom na tvári. Poznal som ho z toho osudového dňa. V ten deň, keď som sa nazdával, aký šľachetný skutok urobím a vymením svoj život za jej. Bolesť akoby na chvíľu poľavovala. Znížila svoju intenzitu, ale stále bola prítomná. Plamene sa zní...

V poslednom čase chodievam do kina sama. Nikoho nepresviedčam a nenútim, ani nesľubujem na oplátku, že pôjdem s dotyčným zase na nejaký jeho film. Popravde si užívam film bez prerušovania a s malým prepašovaným občerstvením vo forme orieškov. Takto mi to vyhovuje. A ešte ma trochu začínajú vytáčať prekvapivé nadvihnuté obočia mojich známym a rodiny: "Sama?" ako keby som bola mimozemšťan. Bolo to tak pri záverečnom filme Avengerov a pri Jokerovi.A určite budem v tom pokračovať :). Najbližšie sa teším na Malé ženy a Šťastný nový rok. Je to taká chvíľka pre mňa, keď viem, že mala je s ockom doma a ja si trochu oddýchnem pri tom čo mám rada. Avšak nie o tom som chcela. Chcela som napísať môj pocit z filmu Joker. Na internetových fórach sa strhla bitka, porovnávačky ....hlasovania o to, ktorý Joker je lepší. Joker Phoenix alebo Joker Ledger? Sú to úplne 2 odlišné filmy. Spracovanie, podmienky, dejove línie. To je ako keby som mala porovnať, ktorý Superman je lepši. Z film...

Píše sa rok 2019. Je zima ale po bielom snehu niet stopy. Ukáže sa pár vločiek aby zaprášilo chodníky a rozmočilo cestu. Poniektorí vtipkujeme či ešte vo Februári nám nasneží. Vravím si ani by nemuselo. Však sa stále prepravujem do nemocnici na poradne. Stále dúfam, že sa tá naša nezbednica otočí ale nejako sa jej nechce. Doktorka mi na predposlednej poradni vraví: "Niečo jej v tom bráni. Vyzerá to na sekciu." Prebehne mi mráz po chrbte. Je to dobré či zle, že pôjdem na cisársky rez? Veľa žien by sa tešilo, ale ja sa neteším ani jednej z možností. Ja len chcem nech je to za mnou. Doktorka to plánuje na 15.2. a ja si vravím, že prichádzam o moment kedy sa rozhýbe sama. A tak sa s doktorkou dohodneme na poslednej poradni - v stredu 13.2. A práve po tej plánovanej poradni dôjde aj k pôrodu. Však sú jarné prázdniny a kopec doktorov berie dovolenku. Ja vlastne nestihnem panikáriť lebo som v šoku, že za chvíľočku ju uvidím a na čo som čakala 38 týždňov. Nie je to nič príjemné. Ko...

Publikácia Moderné Paleo mi zmenila život. Doslova a do písmena nie je to dieta ale životný štýl. Písal sa rok 2013, čerstva po rozchode, nenávidela som všetko okolo seba a hlavne svoje telo, ktorému som práve vyčítala svoj rozchod. Po čase si človek uvedomil, že to bola ta najlepšia vec čo sa mi stala v mojom živote, ktorá ma naviedla k zdravému a peknému telu. (Momentálne som po tehotenstve, takže sa postupne dávam dokopy :D) Ako raz jeden múdry človek povedal: Jedlo je liek ale aj jed. V mojom prípade zásah do čierneho. To čo som konzumovala ma postupne vo vnútri zabíjalo a začínalo sa mi to prejavovať aj na koži. To poznanie, keď ste si upratali v tele a cítili sa nabitý energiou, oslobodený od chuti na sladké a vyčistili si pleť od šupiniek.

V Budapešti som bola naposledy v mojich 15-ich. Poviem Vám úprimne, až tak dobre som si už nepamätala krásy hlavného mesta. A keď sa objavila príležitosť navštíviť Budapešť počas prichádzajúcich Vianoc, tak som to využila :). S Matúšom sme boli vo fáze čerstvej zamilovanosti a výlet sme si užili.

Prvé výročie našej svadby je tu.... ako to vlastne prebiehalo? Vážne je to ten nezabudnuteľný deň pre každú ženu? Popravde stále mi to príde ako v sne. Nevnímala som ten veľký deň D ako mi to opisovali moji známi a priatelia, keď som sa ich pýtala čo si zo svojej svadby pamätáš? Väčšinou padli odpovede: "Pamätám si všetko do posledného detailu." "Na to sa nedá zabudnúť." "Však mám video!" To je síce pekné, že dotyčná má video zo svadby ale ako si cez video spomenie na svoje pocity, prežívanie, prípadný stres a nervozitu? Poviem Vám úprimne s rukou na srdci, pamätám si zo svojej svadby asi len tie najdôležitejšie momenty. Aká som bola prekvapená z účesu čo mi kaderníčka spravila, ako nás moja kamarátka z Vysokej fotila na cestičke smerujúcej k cintorínu - bum a za 20 minút urobené fotky, ako sme si povedali Áno, ako ma dvihol na ruky a zatočil mnou uprostred sály, a potom už len tancovanie do neskorého večera, stihli ma aj uniesť na diskotéku a ...

V prelome mesiacov August a September sme sa vybrali dovolenkovať na území nášho Slovenska. Kopec ľudí na nás pozeralo skepticky, že prečo Slovensko? Prečo neideme k moru? V tomto sme sa s manželom našli. Preferujeme naše Slovensko prípadne ešte Česko, lebo vieme, že naša malebná rozmanitá krajinka nám má čo ponúknuť. Máme to všetko pod nosom a po väčšina z nás uteká k moru. Nie neodsudzujem za to. Určite nie. Každý z nás ma právo voľby. Len si myslím, že skombinovať raz plážové krajiny a našu rozmanitú krajinu by bolo najideálnejšie. Treba podporovať náš turizmus, určite. Na druhej strane naša typická Slovač chce byť z večera do rána bohatá. Žiaľ je to fakt a nie bájka. Ono sa to dá, ak z niektorých vecí upustíte. Počas našej dovolenky sme si mohli toho viac dovoliť vďaka poukazom, ktoré som získala vďaka mojej práci. Za týždeň v Donovaloch sme platili plnú penziu 8 dní a 7 nocí pre dve osoby 186 eur. Strava a služby boli na úrovni a personál bol fantastický. Na druhej strane T...

Na predsvadobnej ceste v Prahe (Apríl 2018) Môj drahý  Prahu poriadne ani nevidel....a keďže som viac menej oťukaná cestovaním po Prahe aj vďaka sestre, keďže už v nej 10 rokov žije, som Matúšovi pripravila plán ako najrýchlejšie spoznať Prahu. Najprv sme začali s oboznámením METRA :D a doviezli sa k prvej zastávke nášho programu: Technické múzeum, ktoré ako sám uviedol bolo proste TOP. Zanietený autičkár si užíval tátoše už zo 14 storočia. Zvyšok múzea ako čas, architektúra, zdravotníctvo, atď....išlo už pomimo nás. To sme len preleteli ale v sekcií doprava sme strávili aj vyše hodiny. Nasledovala prechádzka po Prahe a na začiatok Apríla vyšlo aj prijateľné počasie. Slniečko svietilo a my sme si mohli dať prechádzku po najzákladnejších kultúrnych pamiatkach ako je Staromestská radnica, Karlov most, Pražský hrad, Petřín, Vyšehrad. Okrem toho sme navštívili Múzeum Zmyslov (nezmyslov :D, škoda peňazí), Výstavu Svetových múmií a zavŕšili to prechádzkou na Divokej Šárke. ...

Prvé stretnutie s Matúšom bolo také nezáväzné, priateľské a nenútené. V cukrárni, po tetinom kotlíkovom guľáši. Oblečená v kapsáčoch a mikine. Neupravená a začmudená od dymu. Neustále sme sa rozprávali a bez prestávok. Ako keby sme sa jeden druhému potrebovali vyžalovať aký dokáže byť k nám osud nemilosrdní. Práve preto si myslím, že to vytvorilo pekný základ nášho vzťahu :). Po čase, a hlavne teraz, keď sme už manželmi, si úprimne povieme ako na nás ten druhý pôsobil na prvých stretnutiach. To prvé bolo ako keby sa stretli kamaráti, ktorí sa potrebujú vyrozprávať čo ich trápi.  To druhé , ktoré som avizovala ja z dôvodu, že kamarátka nemohla ísť do kina a chcela som vidieť osvetlený Čičvianský hrad, sme už viac na seba pozerali ako na potencionálny matroš pre bližší vzťah. Matúš vravel, že na tom hrade som sa mu zapáčila. Ja si myslím, že práve preto, lebo som sa lepšie nahodila a namaľovala :D. To tretie už bolo osudové pre nás obidvoch. Keď som videla, že sa na...

Keď som dosiahla vek 30 rokov. Povedala som si, začnem novú kapitolu života. Samozrejme v daný deň keď som si to povedala myslela som to naozaj vážne. A ako to býva postupom času na tú myšlienku zabudnete a dostávate sa do svojho stereotypu. A pokračujete v zabehnutých koľajach. Ani neviete ako som sa mýlila a ukázalo sa to práve v lete roku 2017. Tri mesiace po mojich narodeninách. Moje narodeniny začali v Bratislavskom bare, o ktorom veľa neviem. Boxerista Kličko skončil a porazil ho nejaký natiahnutý Rišavec. Vravím si, že aj to raz muselo prísť. Od svojho,  v tomto čase, bývalého priateľa som čakala nejaké to prekvapenie. Však mám okrúhle, vtedy väčšina z nás očakáva niečo výnimočné ale neviem si vysvetliť prečo. Samozrejme fajčil cigaretu a pozeral na mňa, čo po ňom chcem. Vzdychla som si a vravím si. Tvoja chyba! Máš nešťastnú ruku na chlapov. Jeho kamarát, u ktorého sme prespávali mi kúpil ružu od chlapa, ktorý sa ponevieral po bare s košom plných ruží. Také klišé. Ce...